Energia a človek

Marek Bíreš,
    Kedysi žili ľudia v hmle. V hmle z častíc smogu a splodín. Táto hmla zahaľovala celé mestá aj na niekoľko týždňov. Mnoho ľudí bolo chorých a veľa z nich umieralo. V mestách, ponorených do smogovej hmly, nežili ani potkany, no ľudia zostali. A toto bol život? Každodenný život v dýchacej maske a nádeji ,že sa človek ráno ešte zobudí. Nie, nebol to život. Bolo to iba neumieranie. Chceme teda blaho pre ľudí?  Tak sa to musí zmeniť!
    Ak ale chceme aby boli ľudia spokojní a žili v luxuse, potrebujú určité stroje a zariadenia. Tie zase potrebujú energiu. Takže bolo načase zamerať sa na nájdenie zdroja energie, ktorý by nezaťažoval životné prostredie a poskytoval by našim zariadeniam dostatok energie na dlhú dobu.

    Už v dávnej minulosti sa hovorilo o takom zdroji, ktorý by na jedno nabitie dokázal poháňať motor auta niekoľko dní. Začal sa aj jeho vývoj. Niekoľko špičkových vedcov vytvorilo prvé návrhy a koncepty a vo výskumnom centre na Mesiaci sa začala výroba prvého prototypu oblúkového reaktora. Energia reaktora bola však taká obrovská, že ani obal z najpevnejšieho doteraz známeho materiálu ju nedokázal udržať a prototyp oblúkového reaktora explodoval. Projekt bol zrušený a sen zhasnutý. Ľudstvo muselo zostať pri elektrine z obnoviteľných zdrojov. Ale čo z toho, že solárne elektrárne pokrývajú celé polia keď už nie je ani kde zemiaky zasadiť a ľudí stále pribúda.
    O niekoľko rokov našla výskumná expedícia na opačnej strane galaxie novú rudu zvanú Energon. Keď sa naši vedci s ním zoznámili, zdalo sa, že by obal z Energonu mohol energiu oblúkového reaktora udržať. Tentokrát sa na vývoj reaktora podujalo vývojové centrum na Marse. Prvé testy dopadli dobre: reaktor dodával energiu pre dátové centrum na Marse celý mesiac bez najmenších chýb. Jeho vývoj pokračoval a bežný reaktor mal nakoniec veľkosť pomaranča. Tie menšie reaktory sa používali do mobilných zariadení, a tie väčšie v rôznych motoroch. Jeden špeciálny typ s vyšším výkonom sa používal na napájanie časovo-priestorového mostu, ktorý nám umožňoval cestovať medzi galaxiami za menej než minútu. Na jedno nabitie dokážeme prepraviť niekoľko ton akéhokoľvek materiálu. Aj biologického. Potom sa oblúkový reaktor jednoducho nabije vložením unoptaninových tyčí do zásobníka a funguje ďalej. Pri premene týchto tyči na energiu nevzniká prakticky žiaden odpad  a reaktor ich dokáže spotrebovať úplne celé takže tento zdroj nijako neovplyvňuje životné prostredie Zeme a navyše je malý a prenosný. Takže dá sa povedať, že ľudstvo našlo svoj vysnívaný zdroj energie.
    Netrvalo dlho a jeho celosvetové zavedenie prinieslo aj svoje ovocie. Všetky solárne a podobné elektrárne, ktoré zaberali ornú pôdu boli zrušené. Miesto nich boli vytvorené polia alebo vysadené lesy. Dnes sa už stromy vlastne nevyrubujú a v podstate sa nemajú prečo. Drevo dokonale nahradila látka z Energonu podobná plastom, no veľmi dobre sa dá recyklovať pri relatívne jednoduchých podmienkach, takže opäť bez akýchkoľvek odpadov či škodlivých žiarení.

    Také spolužitie človeka s prírodou, ako je tomu dnes, Zem ešte nezažila. A ktovie, čo nás čaká o pár rokov. Predsa filmy sa stále stávajú súčasnosťou a súčasnosť sa stáva minulosťou.
-->