Príroda je všetko

Sára Tereňová, ekosš

..."Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!" 27A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. 28Boh ich požehnal a povedal im: "Ploďte a množte sa a naplňte zem! c nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!" 29Potom Boh povedal: "Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! 30Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu." A stalo sa tak. 31A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. .../Gn1,27-31/
V knihe kníh je krásny opis genézy sveta, prírody i človeka. Čítajúc už po niekoľkýkrát knihu Genezis si oveľa viac uvedomujem význam slova chrániť. Z médií na nás doliehajú rôzne správy, ktoré poukazujú na úbohosť, malosť a slabosť dnešných moderných ľudí, ktorí sa sebecky ženú sa matériou a vôbec ich nezaujíma budúcnosť prírody a úzka spätosť človeka s ňou.
Od malička nás učia naši blízki i učitelia milovať a vážiť si  prírodu. S mamičkou sme trávili veľa času v prírode. Chodievali sme na cyklistické túry, turistiku, vychádzky, pikniky. Keď hovorila o kráse prírody mala zvláštne šťastný  výraz v tvári a jej slová zneli ako báseň. Vždy opakovala, že príroda je oáza a pokoj, ktorý dýcha, rastie, starne a bojuje o prežitie. Najkrajšie na prírode je paralela so životom v jasných znakoch 4 ročných období. Tak ako sa vyvíja a bráni svoj život človek, vyvíja sa a bráni svoj život i príroda. Niekedy, tak ako človek, je aj ona bezmocná.  Vždy som ju obdivovala s akou láskou a radosťou chodí do prírody, ako v nej dokáže pobudnúť aj niekoľko hodín a nechá sa unášať trilkovaním vtáčích krídielok, šumením sýtozelených lístkov jarnej aleje briez, žblnkotom krištáľovo priezračnej  vodičky, ktoré si tvorí vlastné vodopády v jarčeku meniacom sa miestami na dravé pereje. Lásku k prírode nosí v srdci. Mala k nej vzťah od mala. Veď to dokázala aj víťazstvom v biologickej olympiáde niekoľkokrát aj v celoslovenskom kole.
Pamätám si aj na pani riaditeľku z materskej školy ako nám nepretržite pripomínala pri míňaní vody vytekajúcej z kohútika, či  pri nedbalom pohodení papierika na ceste, pri trhaní kvietkov, aj keď neboli použité na žiadny účel, aké je dôležité myslieť na to, čo cíti príroda, čo prežíva. Zapájala nás do zberu papiera a použitých elekrospotrebičov.
Vtedy som tomu neprikladala nejaký badateľný význam. Dnes, sa pozerám na globálne problémy očami mojej mamičky. Čím staršia som, tým viac si uvedomujem, že je to čoraz ťažšie. Každý rok chodí naša škola zbierať odpadky do obce. Niektorí  dobrovoľníci tak robia 365 dní v roku . Snažia sa čo najviac zabrániť znečisťovaniu prírody. Robia to pre zdravie nás a Zeme.    Aj my sme mali za dedinou kedysi smetisko, dnes je tam oplotená trávnatá plocha.  O 500 metrov západnejšie je tzv. kompostovisko- smetisko. Jedno sa odstránilo a o pár metrov bližšie, vzniklo nové pojem jasný, obsah nezlúčiteľný s pojmom. Nájdete tam len kopu fliaš, skla, hračiek a podobných odpadkov produkovaných samým  človekom. Takto si  človek asi stáročia vysvetľuje to, čo je popísané v knihe Genezis aj v úvodnom citáte : ,,Podmaňte si ju a panujte...“
Krásne to napísal Exupéry a prespievala aj Jana Kiršnerová: Zbohom,“ povedala líška. „Tu je to moje tajomstvo, úplne jednoduché: správne vidíme iba srdcom. Čo je dôležité, je očiam neviditeľné. Čo je dôležité, je očiam neviditeľné,“ opakoval si malý princ, aby si to zapamätal.
Príroda nikdy nezradí srdce, ktoré ju miluje. Wiliam Worclock
,,Nie, ešte nejdem spať!, kričal rozjarený chlapček svojej unavenej mamičke. ,,Dnes som nemohol nájsť môjho transformera, ani koníka, ba ani tu futbalovú loptu, ktoré som včera prepichol na susedovom plote! Všade je neporiadok! Nič neviem nájsť!“ horekoval nahnevane. Chcem nového koníka, novú  loptu, nový bicykel! Chcem, chcem, chcem!“, zúrila a okolo seba fŕkal horúce sliny. Hnev i plač sa stupňoval. Skákal po hračkách, trhal okolo seba všetko, čo mu prišlo docesty.  Zrazu ostalo ticho. Mamička si vydýchla.  Netrvalo to dlho. Vybehol na dvor a kopal do všetkého. Ako by to nestačili začal skákať po záhone kvetov, oblamoval konáriky práve sa rozvíjajúcich kríkov ríbezlí... Rozmetal smeti, ktoré pozbierala mamička pri dopoludňajšom upratovaní pred domom a na ulici. Z kuchyne sa však zaneprázdnená mamička ani len neozvala. ,,Poviem ocinovi a on mi to zajtra kúpi! A budem mať nové veci, budem ich mať plný dom, záhradu a všade kde sa pozriem budú samé hračky. A nikomu ich nedám, budú len moje! Všetko okolo seba zničím, zlámem...!“
Zrazu, a to veru nikto nečakal, začali sa ako blesk z jasného neba, na zúrivého chlapčeka v amoku valiť z každej strany hračky celého sveta. Skákali zo strechy, z  vitrín, z okien, auta, knižnice, spod postele, zo smetiska vedľa domu. Bol to roj hračiek. Jedna za druhou sa začali zbiehať a prikrývať už slabnúce telíčko chlapčeka, ktorý už vykrikoval z posledných síl. Ako keby nebolo toho málo otvorili sa dvere a v nich sa zjavila mamička, ktorá sa najprv len tak dívala a potom začala plakať, ale synčekovi nepomohla. ,,Nie nebudem, nechcem. Choďte preč! Už nič nepotrebujem!“, vydralo sa mu z hrdla ako zo záhrobia.  Vtom ... zaškrípali pánty dverí... a chlapček precitol zo spánku, do ktorého ho uložila namáhavá práca, ktorú vykonával dopoludnia spolu s mamičkou pri upratovaní odpadkov na ulici. Bežal rovno za mamičkou. Pripravovala práve voňavé raňajky. Vypočula si jeho sen a spolu sa tešili, že to bol iba sen. Následne urobili spoločné rozhodnutie, že hračky, ktoré už nepotrebuje odnesú na detské ihrisko a do detského domova. O pár rokov neskôr sa stal z chlapca mladý ochranár a mal aj svoju družiny tých, za ktorými mnoho dopoludní odpratával odpadky  v obci. 
Dúfam, že aj Vy čoskoro precitnete, začnete premýšľať nad vlastnými hodnotami a potrebami a nakoniec dôjdete naspäť tam, kde to všetko začalo v prírode pri stvorení sveta. Ani Adam a Eva a ich potomkovia nemali nič z toho, čo máme my, ale mali to, čo nemáme my. Pokoj a harmóniu, ktorú poskytne len čistá uchránená príroda.
 
-->